Perličky

Lieky ktoré používajú Číňania:

Kurkuma - slúži na potlačenie bolesti, pri prechladnutí a osýpkach
Drieň - používa sa pri cukrovke a okrem iného zlepšuje aj zrak
senné listy - prečisťujú organizmus
článkovitá kôra papradia - pomáha zmierniť bolesti chrbta

Zaujímavosti:

- V Číne sa pil čaj už pred 4000 rokmi.
- V Číne sa každé 2 sekundy narodí dieťa a každé 2 sekundy jeden človek zomiera.
- Rieka Jang-c ťiang má 6300 km.
- V Číne sa nachádza najvyšší vrch sveta Mout Everest (8848 m).
- Najväčšie jazero v Číne je Qinghaihu (Kukunorské), ktoré má 4 583 m2.
- Najväčšie námestie na svete sa nachádza v Pekingu a je veľké 396 606 m2.
- V klasickej čínštine sú slová usporiadané do stĺpcov a nie do riadkov. Je to pravdepodobne preto, lebo prvé čínske znaky sa písali na prúžky bambusu, orientované na výšku. Západný spôsob písania zľava doprava a zhora nadol zaviedli až okolo roku 1000 pred Kristom. Číňania píšu do stĺpcov, ktoré čítajú zhora nadol a sprava doľava.

Kuchyňa

Základom čínskej stravy je ryža a pšenica doplnená kukuricou, prosom a cikorom. Obyvatelia na juhu jedia viac ryže, na severe sa konzumuje hlavne pšenica ako základná zložka chleba alebo rezancov. Obľúbená je zelenina, najmä kapusta, fazuľa a bambusové výhonky ale aj sójový syr - tofu. Číňania majú radi bravčovinu a hydinu, jedia však aj veľa vajec, rýb a mäkkýšov. Na raňajky sa v Číne konzumuje ryža so zeleninou alebo ryžová kaša a kuracia polievka s rezancami, či sladké pečivo. Čínsky obed môže zahŕňať vaječnú roládu či mäso, alebo knedle z granátov, nazývané dim sum. Hlavným čínskym jedlom môže byť narýchlo opečená zelenina s kúskami mäsa alebo vývar z morských živočíchov s ryžou či rezancami. Za najexotickejšiu sa považuje kantonská kuchyňa, ktorá má na jedálnom lístku aj hady a korytnačky. Číňania jedia veľmi radi ryby a kačky. Jedlá sa pripravujú dusením alebo pražením na veľkej panvici nazývanej wok. Potravu jedia z misiek pomocou paličiek a malých čínskych lyžičiek, nôž a vidličku nepoužívajú.Obľúbeným nápojom je čaj podávaný v malých miskách bez cukru a mlieka.

Náboženstvá

Čínske náboženské myslenie pozostáva z prastarej viery v bohov, duchov, v silu osudu a v predkov, ku ktorej sa postupne pridali predstavy troch veľkých náboženstiev : konfucianizmu a taoizmu, ktoré vznikli v Číne medzi r. 500 - 300 p.n.l, a budhizmu, ktorý sa dostal do Číny okolo r. 100 n.l.Konfucianizmus predstavuje postoj k životu a spôsob myslenia. Toto učenie je založené na výrokoch majstra Kchunga (Konfucia), ktorý stelesňuje ideál ušľachtilého človeka. Cvičením sa mu podarilo zosúladiť svoje Ja s nebeským poriadkom. Konfucianizmus sa postupne stal základom čínskej etiky a základným pravidlom pre život spoločnosti. Kládol sa v ňom dôraz na zachovanie rodiny a štátu a na dodržiavanie určitých spomienkových obradov za predkov. Preto sa tradičné čínske pohreby skladajú z radu rituálov, ktorými sa pozostalí zaručia, že duša mŕtveho je dobre zabezpečená. Pri hrobe mŕtveho nechávajú jedlo ako obetný dar, pália bankovky, papierové modely aút, bicyklov a iných vecí, ktoré majú sprevádzať dušu mŕtveho do neba.

Taoizmus - odvodený od slova tao alebo dao (cesta), je veľmi dôležitý pojem v čínskom myslení. Slovom tao sa vyjadruje vnútorná spontánnosť diania, ktorá je zároveň mystickým princípom bytia. Nazýva sa tak aj cesta, po ktorej treba isť. Tao sa vykladá aj ako nepochopiteľná a neopísateľná prapríčina. Obsahuje dobro aj zlo, tmu aj svetlo, pokoj aj pohyb, čiže protiklady, ktoré znázorňuje princíp jin a jang. Na rozdiel od konfucianizmu zdôrazňuje spontánnosť diania - človek nemá zasahovať do životného diania.Taoizmus vedie človeka k meditácii a k jednoduchému životu.Tibeťania sú oddaní budhisti, ale ich náboženstvo potláča komunistická strana. Napriek tomu má budhizmus v Tibete silnú pozíciu. Budhisti sa oddávajú modlitbám. Vyvesujú zástavy popísané modlitbami, ktoré im majú priniesť šťastie a úspech.

Politický systém

Od 49-teho až do dnes sa stále Čína oficiálne nazýva Čínska Ľudová Republika. Celý štát ovláda jedna komunistická strana, ktorej starší členovia zároveň zastávajú najvyššie štátne funkcie. Podľa najnovšej ústavy z roku 1982 je najvyšším zákonodarným zhromaždením Celočínske Zhromaždenie Zástupcov Ľudu. Toto zhromaždenie, ktoré je volené voličmi cez obecné a okresné zhromaždenie, volí prezidenta, predsedu vlády a členov štátnej rady. Toto zhromaždenie však zasadá za celý rok v celku iba málo krát. Preto si menuje stály výbor o veľkosti 155 členov, ktorý vykonáva bežnú legislatívnu činnosť. Ale prakticky má v rukách celú moc politbyro komunistickej strany. Čína má značne prepracovaný systém oblastnej a miestnej štátnej správy. Na najvyššej úrovni sa krajina delí na 21 provincií a tri mestá - Peking, Ťiencin a Šanghaj, ktoré sú pod primou štátnou správou. Provincie sa ďalej delia na okresy a obce.

Politika jedného dieťaťa

Politika jedného dieťaťa je demografická politika v ČĽR, ktorej cieľom je obmedziť rast populácie. Manželské páry žijúci v mestách majú povolené mať len jedno dieťa, ale existujú určité výnimky, napr pre vidiecke obyvateľstvo, etnické menšiny a rodičov, ktorí ani jeden nemá žiedneho súrodenca. V roku 2007 bola situácia nasledovná: 35,9% populácie malo povolené mať len jedno dieťa, 52,9% malo povolené mať druhé dieťa, ak to prvé bolo dievča, 9,6% malo povolené mať dve deti bez ohľadu na pohlavie a pre 1,6% (hlavne Tibeťanov) neplatil žiadny limit.

Priemysel a hspodárstvo

Najhlavnejší produkt čínskeho poľnohospodárstva je ryža. Jej pestovanie sa sústreďuje okolo rieky Jang'c Ťiang a na juhu. Ďalšími plodinami týchto oblasí sú cukrová trstina, čaj, arašídy, bavlna a rôzne ovocie. Vo Veľkej čínskej nížine dominuje sója, olejniny a tabak. Po celej krajine sa pestujú zemiaky, strukoviny a zelenina. Najdominantnejšie chovné zvieratá sú ošípané a hydina, ale rozsiahle trávnaté oblasti Číny su dobrými pastvinami pre veľké stáda hlavne oviec a kôz ale aj koní a oslov. Veľmi významnou súčasťou čínskej stravy sú ryby, ktorých je hojno v okolitých moriach a v čínskych riekach. Rozsiahle lesy po Veľkom a Malom Chingane sú dobrým zdrojom dreva, ale v dnešej dobe sa musí drevo do číny ešte dodatočne dovážať aby sa pokryla spotreba.

 ryžové polia 

Čína má veľké nerastné bohatstvo. Zaujíma prvé miesto na svete v produkcii čierneho uhlia a významná je aj ťažba ropy a železnej rudy. Na prvom mieste je taktiež v ťažbe rúd wolfrámu a na druhom v ťažbe cínu. Významná je produkcia antimónu, medi, olova, zinku, mangánu a striebra. Z nerastných surovín je to baryt, grafit a fosfáty. Okolo 80% elektrickej energie získava Čína zo spaľovania uhlia. Zvyšok pripadá na vodné elektrárne hlavne na juhozápade. Stavajú sa dve atómové elektrárne, ktoré by mali pokryť vzrastajúce požiadavky na elektrickú energiu. Kladie sa dôraz na ťažký priemysel hlavne na výrobu ocele pre rozvíjajúci sa dopravný priemysel a ľahké strojárstvo. Čína je jedným z najvýznamnejších výrobcov umelých hnojív a cementu. Zaujíma čelné postavenie vo výrobe textilu (nielen hodvábu), odevov, obuvi, bicyklov a motocyklov. Rozvíja sa výroba spotrebnej elektroniky (televízory a magnetofóny) a petrochémia.

Čína má zo všetkých zemí najväčšiu variabilitu živočíšnych i rastlinných druhov. Žije tu do 2000 druhov terestrických obratlovcov. Domov tu majú vzácne druhy zvierat, napr. panda veľká, zlatá opica, biely jeleň, čínsky riečny delfín, čínsky Aligátor. V Číne rastie viac ako 7 000 druhov drevín, z toho 2 800 druhov stromov, niektoré sa inde nevyskytujú, napr. metasekvoje, určité druhy cyprusa, jedle, červeného smreka. V číne vytvorili 793 prírodných rezervácií, podarilo sa imzachovať viac ako 60 druhov zvierat, ktorým hrozilo vyhynutie.

Povrch

Čína je hornatá zem - pohoria, náhorné plošiny a pahorkatiny pokrývajú približne dve tretiny jej povrchu (asi 68 % povrchu Číny leží v nadmorskej výške nad 1000 m, iba 16 % pod 500 m). Asi 43 % povrchu pokrývajú pohoria, 26 % tvoria náhorné plošiny a ďalších 19 % zaberajú panvy s prevažne zvlneným povrchom. Najvyšší bod Mount Everest/ Qomolangma Feng/ Sagarmatha 8 848 m n.m..


Je tvorená 4 fyzicko-geografickými celkami:

1.  tibetská náhorná plošina – je obklopená horskými systémami – Himaláje, Karakoram, Kun-lun, Ťan-šan, Altaj. Má kontinentálne vysokohorské podnebie 
2. sústava suchých panví a plošín na severe a západe – púšte a polopúšte (Gobi, Kaklamakan). Vládne tu suché arídne podnebie. 
3. nížinné husto osídlené oblasti pri dolných tokoch veľkých riek – Veľká čínska nížina. Monzúnové podnebie. 
4. stredné hory a vysočiny medzi Tibetom a JV pobrežím – Juhočínske vrchy, Severočínske vrchy. Prechodné podnebie. 

Rieky:
Huang-He (Žltá rieka)
Jang c´tiang (Dlhá rieka) – najdlhšia rieka Číny
Yuan Jiang (Červená rieka)
Mekong
Irtyš
Brahmaputra

Pohoria:
Altaj
Pamír
Ťanšan
Transhimaláje
Karakoram
Kun-lun

 Chuang Che - Žltá rieka

 Púšť Gobi

Himaláje

Základné informácie

oficiálny názov: Čínska ľudová republika
štátne zriadenie: republika
hlavné mesto: Peking (Beijing)
rozloha: 9 596 960 km2
počet obyvateľov: 1 284 303 700
úradný jazyk: čínština (mandarínska)
náboženstva: budhizmus, taoizmus, konfuciánstvo
mena: juan
administratívne členenie: 22 provincií (šeng)

• najľudnatejšia, najdynamickejšie rozvíjajúca sa krajina na Zemi 
• patrí medzi najstaršie štáty na Zemi 
• veľmoc ktorá sa presadzuje v hospodárstve aj politike 
• má starobylú kultúru